akademický sochár Michal Zdravecký

     K úspešným umelcom žijúcim v našej mestskej časti patrí aj akademický sochár Michal Zdravecký (5. 11. 1949). Ako nám prezradil, jeho životnou filozofiou je snaha naplniť život človeka tým, čoho baví a provokuje k neustálemu intelektuálnemu rastu. V jeho prípade v tomto smere znamená motiváciu a hybnú silu výtvarné umenie.
     "Mal som to šťastie absolvovať štúdiá tohto smeru v Bratislave, ale za cenu straty istoty otcovho dvora a zázemia regionálnych zvláštností východného Slovenska, ktoré som zažíval počas prvých pätnástich rokov môjho života. Nasledovalo obdobie na Strednej umeleckopriemyselnej škole - známej ŠUP-ke na Palisádoch - to boli časy nádherných a poučných konfrontácií so životom mesta, akým v tej dobe bola Bratislava. Skvelé pedagogické obsadenie rezbárskeho oddelenia (prof. Korkoš, prof. Drexler), pod vedením dnes už legendárneho riaditeľa Jozefa Brimicha bola škola oázou intenzívneho štúdia "hladných a smädných" po výtvarnom umení, jeho histórii a dejov v súčasnosti. Na vysokoškolské roky v ateliéri figurálneho sochárstva pred tvárami pedagógov ako boli doc. Trizuljak, prof. Kostka a iní sa nedá inak spomínať ako s pocitom všestranného naplnenia", s dávkou nostalgie si pripomenul roky štúdií M. Zdravecký.
     "Po niekoľkých rokoch v slobodnom povolaní som začal pedagogicky pôsobiť na strednej škole, kde som kedysi študoval. Mojim študentom okrem vysokej profesionálnej odbornosti vštepujem zásady morálky, statočnosti a vytrvalosti, ktoré sú potrebné pre úspech vo zvolenom odbore. Mnohí z nich sú už dnes aktívnymi profesionálnymi umelcami", dodal M. Zdravecký z kuchyne práce s novou generáciou umelcov. Ako skromný, ale "živý" človek, nezaprie v sebe vysokú dávku talentu a bystré oči prezrádzajú vynikajúci pozorovací talent.
     "Moja sochárska tvorba v osemdesiatych rokoch sa dá sledovať na rozmernejších dielach", konštatuje M. Zdravecký na margo svojich tvorivých rokov. "Napríklad na plastikách pri diaľnici na piešťanskom odpočívadle alebo pred fabrikou Tatra v Bánovciach nad Bebravou. V Bratislave sú to práce na pošte na Kramároch, v Energocentre, v DK Petržalka alebo v knižnici bývalých CHZJD. V tom čase som sa zaoberal aj návrhmi medailí, a z troch mi práve v Kremnici vyrazili série pre štátne inštitúcie. Aj pomník a bronzový portrét historika A. Húščavu, lamačského rodáka, je dielom mojich rúk".
     Priebežne, ale najmä v deväťdesiatych rokoch sa M. Zdravecký venoval tvorbe pre sakrálne priestory, vďaka čomu vznikla Krížová cesta v nemocničnom chráme v Podunajských Biskupiciach, Kristus na kríži v Barci, svätostánok v chráme Povýšenia Sv. kríža v Bratislave alebo nedávno dokončený ikonostas pre gréckokatolícky chrám na východnom Slovensku a mnohé iné. Už viac ako 25 rokov, no najmä v poslednom desaťročí vystavuje po celom Slovensku na mnohých komorných i národných prehliadkach, ako sú prešovské Salóny, nitrianske Ecce Homo alebo tradičné výstavy medailí v Kremnici. V deväťdesiatych rokoch svoju tvorbu prezentoval i na mnohých kresťanských fórach v Bratislave, v Moravanoch, Žiline a Nitre. Svoje najnovšie práce realizuje prevažne v keramických materiáloch a v súčasnosti sa v ateliéri neďaleko Bratislavy venuje najmä kresbe a maľbe na drevo.