Pamätihodnosti zapísane v Mestskom ústave ochrany pamiatok

Miestnym zastupiteľstvom mestskej časti Bratislava-Lamač uznesením č. 104/2009/MZ dňa 30. 7. 2009 boli schválené nasledovné pamätihodnosti:

Pamätná tabuľa (je súčasťou múru cintorína)- Hodonínska ul.

      V kamennom múre, ktorý lemuje plochu cintorína v Lamači je na nároží osadená kamenná doska s donačným textom v slovenskom jazyku: „ Pod panovanim v.c.k. stolice predstati Jozefa von Zaborszky., pod ridenim a pomocu v.c.k stolice služneho Jozefa SCHERCZ DE VASZOJA. Z napomocu milosty gruntovn.panstava k mestu PRESSBURG cinter tento Na čest a slavu Pana Boha skrz Obec Lamacs postaven jest r. 1856. farar richtar notarius“ text je doplnený o ryté symboly smrti: naľavo je kríž, napravo je lebka s hnátmi. Mramorová tabuľa má lem z kameňa a je dobre čitateľná. Je zaujímavým dokladom, kedy bol cintorín postavený.

Kaplnka Panny Márie - Hodonínska ul.

    Pri ceste, smerom na Stupavu, je umiestnená malá kaplnka Panny Márie. Kaplnka má hranolový podstavec, na ktorom je postavená nika s poloblúkovým ukončením. Kaplnka je postavená z hrubo opracovaného lomového kameňa, na spodnom kameni je vytesaný dátum vyhotovenia kaplnky -  1921. V nike je umiestnený súčasný obraz Matky Božej.

Pamätník prusko-rakúskej bitky - Hodonínska ul.

    Na miestnom cintoríne v Lamači, na pravo od hlavného vstupu, je umiestnený hrob padlých vojakov - pamätník prusko-rakúskej bitky. Pamätník má stupňovitý kamenný podstavec, jeho horná časť má na čelnej strane kovovú dosku s  nemeckým nápisom:“ Den am 22.Juli 1866 im Gefechte bei Blumenau gefallenen osterreichischen Kriegern von den Bervohnern Pressburgs.“  Na  podstavci je osadený liatinový stĺp v tvare gotickej fiály. Priestor okolo pamätníka je ohradený pekným kovovým plotom.

Posledné dejstvo prusko-rakúskej vojny sa odohralo práve na území Lamača, kde v roku 1866 (22. júla) prebehli posledné boje tejto vojny, ukončené prímerím. Krátka bitka, ktorá trvala od siedmej hodiny ráno do dvanástej hodiny napoludnie, si vyžiadala obete na oboch stranách konfliktu. Mŕtvych pochovali v lamačskom chotári, na vrchu Kamzík a na miestnom cintoríne. Delostrelecké súboje spôsobili veľké materiálne škody – obce Lamač a Dúbravka vyhoreli.

Kríž - Hodonínska ul.
   Pri Hodonínskej ceste, je osadený drevený kríž s plechovým korpusom Krista. Korpus je vymaľovaný. Ide o typický prícestný kríž s jednoduchým výtvarným výrazom, ale silným pôsobením. Kríž je obkolesený rozmernými stromami.

Pieta pri kostole - Vrančovičova ul.
    V areáli kostola sv. Margity na Vrančovičovej ulici je umiestnený pomník Piety. Pomník sa skladá z dvoch častí : z hranolovitého podstavca, ktorý má v plytkej nike osadenú mramorovú tabuľu s nápisom a datovaním - 1911. Na podstavci je osadené súsošie Piety – tvorené sediacou Madonou s Kristom v náručí . Súsošie je stvárnené  primeranou výtvarnou skratkou.

Míľnik Sovietskej armády – pamätník oslobodenia Bratislavy - Lamačská cesta
    Kamenný míľnik venovaný Sovietskej armáde – gardovej pechote, ktorá týmto smerom dňa 5.4.1945, po oslobodení Bratislavy postupovala, aby oslobodila ďalšie miesta našej republiky. Míľnik má tvar na jednej strane skoseného hranola, na jednej strane je text v slovenskom jazyku, na druhej v ruskom jazyku. Na bočnej strane je rytý dekór z lipových ratolestí. Míľnik je ohradený kovovým plotom. Podobné míľniky sú umiestnené aj na ďalších ťahoch do Bratislavy, označujú vstupné alebo výstupné miesta, prípadne smery, ktorými Sovietska armáda vstúpila do Bratislavy. Žulové trojboké pylóny sú zalomené do tvaru šípky, ktorá ukazuje smer. Míľniky boli odhalené 3.apríla 1960, autormi sú akademický sochár Ladislav Snopek a architekt Ladislav Beisetzer.

Pamätník bitky pri Lamači - les nad Lamačom

     V lese nad Lamačom neďaleko kopca Klanec (347 m.n.v) je postavený pamätník na prusko - rakúsku vojnu, na bitku pri Lamači, ktorá prebehla 22. júla 1866. Pamätník je vyhotovený z hrubo opracovaného kameňa, na čelnej strane je pripevnená nápisová doska s textom: „Pamätník – na počesť padlých 22. júla 1866. Bitka pri Lamači – konečná fáza Prusko – Rakúskej vojny“. Pomník bol obnovený v roku 1970. Pamätník je ohradený plotom z kovovej tyčoviny.

Soška sv. Floriána - v objekte požiarnej zbrojnice

     Jednopodlažná, prízemná stavba požiarnej zbrojnice je situovaná na konci Vrančovičovej ulice, v starom Lamači. Budova má úzku profilovanú atiku, dominantným prvkom je plytká nika umiestnená medzi dvoma bránami, v ktorej je umiestnená soška sv. Floriána. Nika je opatrená dvierkami s farebným sklom.

Sv. Florián je podľa zaužívanej ikonografie stvárnený ako rímsky vojak, vo vojenskom odeve ako leje vodu na horiaci dom. Sv. Florián je považovaný za ochrancu pred neúrodou, búrkou aj suchom, je patrónom kominárov, hrnčiarov a kováčov. Predsa však je jeho doménou prevencia požiarov. Podľa legendy ochránil sv. Florián istého uhliara, ktorý spadol do ohňa a na príhovor svätca bol zachránený. Iní pripisujú Floriánovo patrocínium nad hasičmi jeho mučeníckej smrti vo vode, ktorú oddávna používali na hasenie požiarov.

Pomník prusko-rakúskej bitky - Vrančovičova ulica, v zelenom medziulicovom páse

     Jednoduchý pomníček prusko – rakúskej bitky, ktorá bola na území Lamača v r. 1866 inštalovali obyvatelia Lamača pri príležitosti 130 výročia bitky – v r. 1996.

Pamätník prusko-rakúskej bitky - v zelenom medziulicovom páse, oproti kostolu sv.Margity

    Pomník má tvar jednoduchého štvorhranného pylónu osadeného vo vyššom podstavci. Po stranách pomníka je nápis v nemčine , maďarčine a poľštine. Text v nemčine je nasledovný: “Dem ehrenden Andenken an die am 22.juli 1866 Gefallen des k.k.Infanterie Regiments Ulstrugmeister Alois Mazzuchell No 10 Brigade Mondel.” Okolo pomníka je dekoratívna ohrada vytvorená z kovových pásov spájaných nitmi.

Pomník bol pôvodne (do r. 2010) umiestnený na mieste bojov – pri železničnom násype, v časti Lamača zvanej “Leskáre”. Odtiaľ bol prenesený na miesto pred kostolom ,do centra starého Lamača. Bol obnovený, písmo zrekonštruované a na pomník bola osadená nova tabuľa s textom v slovenskom jazyku: “Čestná spomienka na 22. júl 1866 c. a k. pešieho pluku Alojza Mzazuchella 10 brigáda Mondel, c. a k. peší pluk č.10 Oscara II. Fridricha švédskeho kráľa.”

O bitke pri Lamači:

    Vo vojne Pruska a Rakúska vyvrcholili boje pri Lamači (vtedy Blumenau) 22. júla 1866. Boje začali o šiestej ráno, no už o pol ôsmej dostali obe strany správu, že o 12,00 nadobudne platnosť prímerie. Bojovať sa neprestalo a Prusi chceli stoj čo stoj dobyť Bratislavu. Najmä generál Bose si zaumienil, že tam bude večerať. Jeho brigáda sa vydala lesnými cestami poza Lamač cez Železnú studienku a Kamzík do tyla Rakúšanov. Posledný boj sa strhol okolo 11.hod. pri známom hostinci Slamená búda. Tu sa pruský útok zastavil, biele zástavy a zvony napoludnie zvestovali prímerie. Prusi do Bratislavy nevstúpili, generál Bose večeral za deliacou čiarou v Záhorskej Bystrici.

Pomník historika prof. Alexandra Húščavu

     Je osadený na Heyrovského ulici, pred budovou MÚ Lamač. Pomník tvorí kompozícia plochých mramorových hranolov, rôznej výšky, na najvyšší je umiestnená busta slovenského historika, rodáka z obce Lamač. Autor pomníka je Michal Zdravecký, akad. sochár. Pomník je z r. 1988.
Prof. PhDr. Alexander Húščava, DrSc. (* 4. január 1906, Lamač – † 9. august 1969, Lamač) bol slovenský historik, priekopník pomocných vied historických na Slovensku, zakladateľ odboru archívnictva na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Medzi jeho prace patria aj Dejiny Lamača, ktoré vydal v r. 1948. Spracoval v nich históriu svojej rodnej obce od najstarších čias.

Plastika „Čitateľka“ – Dievča s knihou

     Neďaleko budovy Základnej školy na Malokarpatskom námestí je inštalovaná socha sediaceho dievčaťa v nadživotnej veľkosti. Socha je z bronzu, je umiestnená na múrik zo šalovaného betónu. Dievča je v zaujímavom posede, rukami si podopiera kríže, na kolenách má roztvorenú knižku. Autorom tejto peknej štúdie mladého dievčaťa je akademický sochár Ján Kulich, ktorý ju vyhotovil v r. 1977, kedy sa toto námestie upravovalo.

Drevený kríž s plechovým korpusom

     Na ulici Segnáre, v časti Lamača Rázsochy je osadený drevený kríž. s plechovým maľovaným korpusom. Kríž má ramená šikmo zrezané.  Korpus je maľovaný jednoduchým, ľudovým, insitným štýlom .Kríž je opatrený kovovou ohrádkou .Ide o typický prícestný kríž , jeho súčasná podoba zodpovedá času jeho inštalácie – zač. 90.-tych rokov 20. stor.

Na tomto mieste stál nepochybne starší kríž, ako uvádza prof. Húščava :

„Pri ceste vedúcej do Bratislavy , postavil okolo r.1782 neznámy darca drevený kríž. Stál pravdepodobne „Pod Rozálkou“, a to na vidlici ciest Segnáre- stanica. Na jeho mieste r.1826 Michal Bartoň z Lamača postavil nový drevený kríž.“ (str.127)

Drevený kríž s plechovým korpusom

      Na križovatke ulíc Lediny a Rajtáková je situovaný drevený kríž s plechovým maľovaným korpusom. Kríž má ramená šikmo zrezané. Korpus je maľovaný jednoduchým, ľudovým, insitným štýlom . Ide o typický prícestný kríž s jednoduchým výtvarným výrazom, ale silným pôsobením. Kríž tu bol osadený pravdepodobne zač. 90.-tych rokov 20 stor. na mieste staršieho kríža.
Ako píše prof. Húščava v svojej knihe:
„V druhej polovici 19. stor. člen rodiny Vozárovcov postavil veľký drevený kríž neďaleko kaplnky sv. Rozálie.“ (str. 127)

Kamenný kríž

     Na križovatke ulíc Segnáre , Rácová je v oplotený domu hlbšie zapustený kamenný kríž. Kríž je tvorený nízkym soklom, na ktorom je osadený podstavec. Samotný kríž je malý, dôraz je kladený na hranolovité teleso podstavca, ktorý má na čelnej strane osadenú mramorovú nápisovú dosku. Táto nesie donačný nápis: „ Ku cti a chvále Božej, sv. Kríž tento postavila poctivá obec Lamač v r. Pane 1901. 4. septembra“. Kameň kríža je natretý na bielo, od cesty je kríž chránený peknou kovovou mrežou.
Ako uvádza prof. Húščava tento kríž postavila obec Lamač na mieste dreveného kríža, ktorý sem postavila rodina Kralovičová v r.1868.

Drevený dvojkríž svätého Cyrila a Metoda

     V lete 2013 bol pri príležitosti 1150. výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu na kopci postavený 7 m vysoký drevený dvojkríž, ktorý vysvätil 3. júla 2013 farár Miroslav Michalka. Autorom diela je lamačský drevorezbár Pavol Krkoška. Dielo bolo vybudované svojpomocne lamačanmi.

Pomník sv. Cyrila a Metoda

     V páse zelene pri budove Miestneho úradu bola v r. 2013 ,pri príležitosti 1150 výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda na Moravu, odhalená drevená socha. Ide o súsošie solúnskych bratov vyrezané z rozmerného lipového kmeňa. Bratia sú tu zobrazení ako starí muži, v dlhých rúchach pevne zovierajúci kríž, ktorý ich vysoko prevyšuje. Socha je osadená do kamenného podstavca s informačnou tabuľkou. Autorom súsošia je rezbár Dušan Šarkan z obce Veľké Teriakovce v rimavsko-sobotskom okrese. Rezbár Dušan Šarkan je známy predovšetkým ako tvorca betlehemov. Jeden z nich púta pozornosť aj v jeho záhrade v miestnej časti Vrbovce. Niektoré jeho výtvory putujú aj po Slovensku. Vyhotovil aj viacero zastavení Krížovej cesty a aj sochy sv. Cyrila a Metoda. Jedna z nich je ozdobou priestoru Malokarpatského námestia v Lamači. Sochu Cyrila a Metoda daroval MČ Bratislava-Lamač zo svojej vlastnej zbierky Lamačský rezbár Matej Smrek.

Pamätná tabuľa Juliána Benedikoviča

     Na budove kostola sv. Margity na Vrančovičovej ulici je osadená pamätná tabuľa zakladateľa kostola Juliána Benedikoviča (1908-1966). Tento bol správcom farnosti v r.1947, kedy bol posvätený základný kameň nového lamačského kostola. Vďaka pevnej vôli, vytrvalosti a obetavej práci lamačských veriacich a ich vtedajšieho duchovného správcu a zakladateľa kostola Juliana Benedikoviča, dochádza 1.júla 1951 k posväteniu novovybudovaného kostola. Tabuľa je z mramoru, v hornej časti je reliéfny portrét kňaza, pod tým text.
 

Evidenčné listy jednotlivých pamätihodností boli spracované v spolupráci s Mestským ústavom ochrany pamiatok v Bratislave.

Spracoval: PhDr. Jana Hamšíková,  Mestský ústav ochrany pamiatok