Založenie Lamača

To, kto a kedy založil Lamač, nám objasňuje niekoľko písomností. Najdôležitejším prameňom sú výpovede svedkov pri chotárnych sporoch medzi Bratislavou a držiteľmi Pajštúna. Tieto spory sa prakticky viedli celé 16.storočie.
Prvá písomná zmienka o Lamači je na listine z roku 1547. Stojí v nej, že členovia mestskej rady išli navštíviť Krabatendorff ( Chorvátsku Ves), teda bola obývaná Chorvátmi.V nemeckých listinách sa osada nazýva Blumenau. No Blumenau zanikol medzi rokmi 1428-1436. Je možné, že proste dali meno novej osade podľa zaniknutej, ktorá s ňou susedila. Okrem toho Bratislava aj sledovala zámer pripojiť novú osadu k svojim majetkom. Lamač totiž leží severnejšie ako Blumenau, už na pajštúnskom panstve. Mestu sa to podarilo roku 1600 rozhodnutím Rudolfa II. No slovenský názov Lamač sa nedá pokladať za preklad Blumenau, či Krabatendorff,.

Prečo teda Lamač?
Zdá sa, že názov plynie zo zamestnania obyvateľov.
Roku 1506 pracovali v kameňolome Sidina, neďaleko voľakedajšieho Sellendorfu, lámači kameňa menom Ján a Lukáš. Boli chorvátskeho pôvodu, preto sú v nemčine vedených spisoch zapísaný pod menami Hanns Krabat a Janny Krabat (Chorvát).

Je veľmi pravdepodobné, že sa usadili v oblasti dnešného Lamača. A ak uvážime, že v roku 1517 narodený Mikuláš Skerlič tvrdil, že jeho rodičia postavili prvé primitívne domy v Lamači, potom vznik Lamača možno posunúť do roku 1506 a chorvátskeho lámača kameňa Jána, prípadne Lukáša, považovať za otca Mikuláša Skerliča.
Po bitke pri Moháči (1526) utekali Chorváti aj do okolia Bratislavy a usadzovali sa na miestach, ktoré už Chorváti obývali.

Prvýkrát sa slovanský názov Lamača spomína na listine zo 7.januára 1549, ktorú napísal úradník pajštúnskeho hradu. Spomína sa v nej Juraj Repas, ktorý bol rok predtým richtárom osady "Lamas". Listina V druhej listine z mája sa spomína "Lamach".